Výlet Špania dolina – Šachtičky – Pánsky diel – Sásová

Dátum: 30.3.2010

Účastníci: Wikipédio, Sirka, Tomáš, Filip, Marek, Vlado, Joly, Supo

Stretávame sa na autobusovej stanici Banská Bystrica o 7:50 hod pred cukrárňou ako obvykle. Už tu stojí Marek a Vlado. Postupne prichádzajú ďalší: Supo, Joly, Wikipédio, Filip, Tomáš a Sirka. Autobus nám ide z 8 nástupišťa o 8:00hod.

Náš peší výlet začíname na Španej doline. V dedine sa nikde nezastavujeme. Len na chvíľu pri baníckom orloji a pri vchode do štôlne nad Klopačkou. Sirka s Filipom sa snažia „žltou“ farbou napísať svoje meno do snehu. Rišo referuje, že na mäkčeň už nezvýšilo a tak ich dielo ostáva nedokončené.

Prvá úloha – kto nájde v snehu srnčiu stopu ako prvý, dostane 5 bodov. Po chvíli naraz kričia Vlado aj Marek.

Druhá úloha platná do konca výletu znie – nájsť zajačiu stopu za 5 bodov. Žiaľ toto sa už nikomu nepodarilo až do konca výletu.

Prvá zastávka je kúsok nad Špaňou dolinou. Dávame si malú desiatu. Rozbehla sa riadna guľovačka. Wikipédio, Vlado a Marek na kopci proti Tomášovi, Sirkovi a Filipovi dole. Frontálny útok do kopca je veľmi namáhavý a tak sa koná za výdatnej podpory Supa s Jolyho. Wikipédio sa ulieva a stále niečo zákerné vymýšľa. Stáva sa tak vďačným hlavným objektom guľovačky.

Stúpanie na Šachtičky si krátime rozprávaním vtipov. Wikipédio ich sype z rukáva ako by sa ich včera večer bifľoval. Konečne hore. Zaslúžená pauza pri bufete s malou kofolou, teplým čajom a desiatou z domu. Stretávame Nšo-či. Je tu aj s Pištom a rodinou na lyžovačke. Keďže ju často nestretávame, lebo je až v Belgicku, robíme spomienkovú fotografiu.

Obchádzame Pánsky diel z pravej strany. Chalani blbnú s umelohmotnými lyžičkami, čo si boli požičali na dobu neurčitú v bufete. A sme na mieste. Veľká lúka, mladý smrekový lesík a niekde tu sa nachádza pod snehom aj ohnisko. Žiaľ to nevieme nájsť. Aj tak sme si chceli vyskúšať oheň na snehu. Chalani nazbierali také super drevo, že sa im podarilo zapáliť oheň hneď prvou zápalkou. Nahadzujeme na ražne špekáčiky.

Supo s Jolym zahajujú dobíjačku na snehu. Nutné sú však predprípravy. Hlavne zhotovenie obranného valu aspoň pol metra vysokého. Na jednej strane Sirka, Filip, Tomáš a Joly. Na strane druhej Wikipédio, Repelent, Marek a Supo. Pravidlá sú jednoduché. Ukoristiť zástavu (v našom prípade skautskú šatku) z nepriateľského hradu a dostať ju do hradu vlastného. Zásah snehovou guľou pritom vyraďuje bojovníkov z boja a musia si ísť rýchlo dobiť život do svätyne (asi 4 metre od hradu, opačným smerom od nepriateľské hradu). Húževnatosť bojovníkov oboch táborov je obrovská a výsledok veľmi tesný.

Niektorí už majú mokro v topánkach. Tomáš si dokonca vyzul topánky a suší si nohy nad ohňom – ešte že sme už dojedli. Sneh nie je práve najideálnejší. Dosť sa topí. Radšej to balíme a vraciame sa na cestu na Pánsky diel. Supo zaúča do tajov určovania severu a azimutu pomocou buzoly. Niektorým to ide hneď na prvá krát. Opäť raz stúpame do kopca. Blížime sa každým krokom. Tomáš, Rišo a Filip zaostávajú. Stále o niečom debatia a tak sú pozadu.

Tak a sme tu. Niečo cez 900 mnm a krásny výhľad na všetky strany. Pred nami už len zostup do Sásovej. Jaskyňu už ale asi nestíhame. Dolu po južnom svahu doslova bežíme, tak je strmý. Tu je už sneh skoro samá voda, a tak už máme v topánkach úplne všetci mokro.

Pri odbočke nad jaskyňou si dávame olovrant. Tu už nie je žiaden sneh a vo vzduchu cítiť jar. Slnko sa do nás príjemne oprelo. Neďaleko Triangla sa zastavujeme opäť. Tentoraz sa učíme transport zraneného. Joly je nosič numero uno. Chcelo by to aj viac praktických skúšok, ale čas a mokré nohy nám to nedovoľujú. Už sme blízko nášho cieľa.

Parkovisko Magurská. Tu si už podávame ruky a rozchádzame sa. Dnes to bolo super. Dobrá účasť a super atmoška.

Supo