Tri vrcholy – Veľká Fatra, Krížna

Dátum: 1.5.2010

Účastníci: Blška (89.), Erik (59.), Chichi (89.), Repelent (89.), Supo (59.) a Wikipédio (89.),

Úvodný výlet k skautskej výzve „Tri vrcholy“ sme sa rozhodli zorganizovať na kopec Krížna, ktorý svojou výškou 1.574,3 m.n.m. predstavuje ideálny štart. Zraz sme si dali na Striebornom námestí.

Ako prvá prišla Chichi s Viktorom a neskôr sa ukázali aj Lenka. Erik a Vlado nám obsadili miesta v autobuse už od autobusovej stanice. Cestou sme si skontrolovali, či máme všetky potrebné veci, hlavne pršiplášte. Dokonca máme všetci aj skautské šatky.

Rozhodol som sa pre najnáročnejší výstup, nakoľko náš kopec má trochu menej metrov ako je požiadavka vo výzve. A tak vystupujeme až v obci Turecká, odkiaľ by sme mali vystúpiť po zjazdovke až na sedlo Liška vedľa Majerovej skaly. Náročný strmý výstup. Najprv sa posilňujeme, lebo niektorí z nás samozrejme neraňajkovali. Začínajú sa dokonca rozdávať cukríky bonpari. Celkom slušne sme zásobený.

Vstúpili sme na lyžiarsku plochu. Miestami sa ešte potí sneh. Začína to byť celkom slušný zaberák. Našťastie tade ešte nešli, inak by sa im asi dvakrát nechcelo pri pomyslení, čo ich ešte čaká. Dostávame sa na Salašky. Až odtiaľto začne vlastne ten najväčší záber. Trochu blbneme na veľkej kope snehu. Asi tu mali nejaký skok na lyžiach, alebo zábranu pre krňačkové preteky, aby sa súťažiaci nedostali s krňačkami ďalej 😀 Musím to trochu popohnať. Wiki má tendencie všetkých zahovárať a spomaľovať. Vlado mu je asi veľmi vďačný, no bude musieť vydržať.

Lenka objavila parádnu jašteričku. Má nádherné maskovanie v tráve. Trochu si ju fotím. Niekto vyslovil nápad, či by sme nemali overiť teóriu s chvostíkom a obranným mechanizmom jašteríc. Rýchlo ukončujem aktivitku a presúvame sa len o pár metrov vyššie, kde si dávame prvú pauzu na nápoje. Tentoraz sa rozbehla debata o medveďoch v okolí. Nikto z nás tu zatiaľ žiadneho nevidel a tak zbiehame len do teoretickej roviny a príbehov z počutia. Wiki sa chváli ďalekohľadom, čo práve kúpil v Lidli spolu s kompasom. Zatiaľ čo ďalekohľad koluje (všetci hľadajú medvede alebo iné živé tvory) ja sa snažím spolu s Erikom vysvetliť ako správne zaobchádzať s kompasom a azimutmi, prípadne s presnejším zameraním pochodového cieľa, keďže tento kompas poskytuje aj túto možnosť. Má však obrovskú nevýhodu. Strašne dlho mu trvá kým sa presunie a ustáli strelka.

Ďalších 100 metrov prevýšenia a opäť rozptýlenie. Wiki alebo Chichi našli na strome zavesené slnečné okuliare. Vyzerajú ako z riadne polárnej expedície. Asi po nejakom zimnom skialpinistovi. Hádžeme pár portrétov na moju SD kartu a ponechávame okuliare na svojom mieste osudu. Ani nie o 200 metrov ďalej už vylihujeme na tráve a pochutnávame si na desiate z domu. Vzduchom lietajú cukríky – snažím sa aspoň jeden uchmatnúť. Debatíme o rastlinách, čo tu rastú. Najviac preráža vzduch vôňa materinej dúšky.

Teraz už stúpame priamo popri lanovke. A zase nejaká tá jašterička. Ľudí tu veľa nie je. Asi ich odradilo to počasie v Bystrici. Pritom je tu nádherne. Sem tam obláčik. A meniť by sa to veru nemuselo. Dnešný výlet asi bude stáť za to.

Sme pri starom skelete hornej lanovkovej stanice. Ktovie či ju ešte niekto niekedy obnoví. Zase malý oddych. Zdá sa mi, že nejako veľa oddychujeme. Kokso, dajaká mlátička sa tu spustila. Vlado s Wikim sa ma tu snažia zlikvidovať. Asi dajaká vzbura 😀 Likvidujem ešte v zárodku. Erik ma morálne podporuje. Pokračujeme. Asi to už dáme bez prestávky až na Krížnu. Stúpanie už je len mierne. Wiki, Vlado, Chichi a Erik sa rozbehli rýchlym krokom a ja si spolu s Blškou užívam vánku a fotím záber od záberu. Ani neviem ako a dorazili sme na Krížnu.

Mládež už cháluje desiatu a dokonca aj (opäť raz) cukríky. Bez nás. Vlado sa niekam rozbehol ku kosodrevine. Najprv som si myslel, že je to len malá potreba. Nakoniec sa však dotrepal s nejakou igelitkou. na náš údiv odtiaľ vytiahol umelohmotnú priesvitnú krabicu so všelijakými drobnosťami vnútri. Vraj geocatching. Chichi s Wikim a Vladom začali vymieňa vecičky z krabice za iné svoje. Vraj sa to tak robí. Nakoniec to vraciame na miesto, pózujeme na fotky pri tabuli na vrchole a hybaj ho pekne smer Majerova skala. V ruksaku ma hreje posledný krajec chleba obaleného vo vajci. Teším sa ako ho sundám na skale.

Majerova skala. Vyťahujem mapu a Erik sa snaží zistiť aké majú decká znalosti z orientácie. Zistiť, ktorý kopec sa ako volá pri porovnaní mapy, vrstevníc a terénu im robí stále problémy. Musíme to častejšie trénovať. A Vlado sa medzičasom zase blíži s igelitkou a krabičkou. Veci zase menia svojich majiteľov. Vlado nám rozpráva ako behá s GPS po takýchto pokladoch. Dokonca aj sám niektoré takéto body založil v okolí Banskej Bystrice.

Hm. Kedy nám to ide ten bus? 15:53 hod zo Starých Hôr. To by sme mali stíhať. Možno aj na kofolu do Altenbergu zbehneme. Modrou cestou pekne dolu. Za iných okolností by sme tadeto šli nahor. Dnes je ale špeciálny deň.

Jééj. Objavili sme miesto s medvedím cesnakom. Fajnotka. Pár listov si beriem domov. Dokonca aj ostatní berú na otestovanie. No a z úst nám už teraz zaváňa 🙂 Po modrej značke uháňame dolu briežkom. Nevnímame vpravo, vľavo. Až sa mi päty ozývajú.

S časovým náskokom vstupujeme do dediny Staré Hory a môžeme sa pokojne a s kľudným svedomím potúžiť kofolou. Takéto výlety, končiace posedením, mám rád. A tak máme prvý kopec výzvy vo vrecku.

Druhý kopec by sme si mohli naplánovať do Nízkych Tatier alebo malej Fatry. To už ale asi až po prázdninách.

Zdar všetkým súputníkom

 

Supo