Splav Hrona – Brusno až Banská Bystrica

Dátum: 1.5.2012

Účastníci: Trysko, Lulu, Domčo, Rodo, Rišo, Dominik, Repelent, Pakobylka, Peťo, Supo

Po dohode s Tryskom sme sa rozhodli, že ako odmenu za organizáciu Minisoaré 2012 ako aj podporu pri organizácii Kormidelníckeho kurzu 2012, zoberieme banskobystrický staff (Pakobylka, Repelent, Wikipédio, Muro) 1.5. na splav Hrona. Rozšírili sme to nakoniec o rady ďalších starších záujemcov a tak sme sa nakoniec zastavili na cifre 8 ľudí.

Odchod bol vlakom zo železničnej stanice v BB o 8:37 smer Brusno, no ešte predtým sme navštívili našu Lodenicu a prerozdelili si neoprény a neoprénové topánky. Na stanici sme ešte stihli stretnúť Watutku, ktorá išla s kamoškami na nejaký výlet a Uzla, ktorý vyrazil aj s rodinkou na návštevu za rodičmi.

Ejha, ejha. Je čas odchodu a nám stále niekto chýba. Pakobylka s Peťom sa niekde zasekli. Po Repelentovom telefonáte sme zistili, že sa naše holubičky nachádzajú v autobuse 26 niekde pri Kynceľovej. Dohodli sme sa, že ich počkáme v Brusne a nech sa pokúsia doraziť busom.

Cesta vlakom prebehla pokojne, akurát Rodo si skoro pri vystupovaní zabudol batoh vo vlaku. Asi ho zaujala nejaká deva. Náš cieľ je niekde blízko miestnej Požiarnej zbrojnice. Už nás očakávajú. Povyťahvali sme rýchlo lode a rozdelili materiál – veslá, záchranné vesty, neoprény, sudy. Ešte malá sváča. Dokonca už stihli medzičasom doraziť aj Pakobylka s Peťom. Rozdelili sme sa do člnov (kormidelník + háčik): Trysko + Repelent, Peťo + Pakobylka, Supo + Dominik, Domčo + Rišo a Lulu + Rodo. Pri brehu sme ešte dostali inštruktáž o základných pravidlách splavovania rieky a vodáckych pojmoch. Ide sa na vodu!

Nasleduje druhá inštruktáž s praktickou ukážkou o odrážaní a prirážaní k brehu, kotvení, traverze, prísune, prirazení, kontre, kormidlovaní, o tom ako správne pádlovať, čo je to vracák, čo v prípade, že je prekážka nad vodou (konáre), atď..

Za železničným mostom v Brusne sme zakotvili prvý krát. Domčo s Tryskom mi predviedli ako sa pádluje popri brehu proti prúdu. Pofotil som pre Domča vracák za mostom a už aj smerujeme ďalej. Pri skale „vyzliekačke“ sme niektorí minuli hlavné rameno a vpálili sme do bočného ramena. Našťastie bolo dosť vody a stihli sme potom z neho včas vymanévrovať.

„Namieriť, nabiť, páľ!“ A Peťove pádlo dopadlo. Kto by to bol povedal, že obyčajný úder pádlom po hladine, dokáže plastovú časť pádla načisto rozbiť. Nič to, aspoň to bude vyzerať, ako by sme prežili zúrivý boj s miestnym Žralokom hronským. Podhodili sme polámané pádlo háčikovi Repelentovi, ktorý sa ukázal ako naozaj výborný makač a obhryzené pádlo ho v jeho výkone nijak neobmedzilo. Vodné boje medzi posádkami sme obmedzili na ošpliechanie pádlom alebo „kamennou kanonádou“.

Škoda, že sme minuli niekoľko zaujímavých kotvísk: Medzibrod, Grajciar a pár ďalších. Neodpustil som si ale s Dominikom krátke zakotvenie pri Grajciari. Malá spomienka na splav spred cca jedného roka s kolegami (bryndové halušky a kofolka v Grajciari). Rýchlo sme odrazili a dobehli našu flotilu.

Mlynčok – pôvodne náš definitívny cieľ, no podarilo sa mi nalomiť Tryska aj chalanov na dlhšiu plavbu až do Banskej Bystrice k našej Lodenici. Zdržiavame sa len na obedňajšiu siestu, pozdravenie miestneho osadenstva (otvorené budú mať až o týždeň) a fotoshooting. Vodáci dokonca stihli pomastiť karty ako keby boli niekde na palube nejakej starej plachetnice a hrali na sude pušného prachu.

Odrážame. Voda je pokojná a tak vyťahujem počas splavu foťak a robím pár záberov priamo z lode. Háčik Dominik sa úmorne snaží udržať loď v takej polohe, aby mi neunikol záber. Je to hačik nie len na vodu ale aj na zábery. Návnada zabrala a fotky sa začali len tak hrnúť.

Minuli sme Ľupčiansky zámok. Pokojná voda stále trvá. Vzájomne sa predbiehame, oddychujeme, močíme nohy vo vode (Pozor! Nie, močíme do vody. Poznámka autora), atakujeme druhé posádky. V jednom momente blízko mňa padlo niekoľko „delových gúľ“ a schytal som celkom slušnú spŕšku na chrbát. „Háčik zaber, nech tomu unikneme!“

Výpust Biotika. Kotvíme na ľavom brehu a ideme si obzrieť túto na oko náročnú perej. Po krátkej rozprave a inštrukciách ju splavujú prvé tri posádky. Následne padol od Tryska návrh na splavovanie pereje priamo vo vode v záchrannej veste a prilbe. Je to súčasť jednej vodáckej výzvy. Ide prvý. Prieskum dopadol dobre. V ceste pod vodou je len jeden (bezpečný) kameň. Splav musí prebehnúť s nohami dopredu a zadkom blízko hladiny … tak a je to za nami. Úloha splnená a posledné dve posádky naskakujú do lodí a splavujú perej.

Až do Šalkovej je to ťažká pohoda. Dokonca sa mi podarilo nahovoriť Tryska aby zaspieval super pieseť „Čertova skala“, aby som si pripomenul slová. Super vodácka romantika. Trysko dokonca potiahol ešte niekoľko ďalších vodáckych piesní a oživil tak túto pomalú vodu. Minuli sme prvý prístav Šalková po ľavom brehu i šalkovský most a prístav po pravej strane. Krátke zastavenie pri poslednej pereji v Šalkovej (ešete pred samotnou haťou). Cesta určená a bezpečne splavená. Pred haťou kotvíme na pravom brehu.

Obzeráme si hať i jej nebezpečenstvá. Nejeden človek tu už skonal. Nastupujeme v silnom prúde za haťou. Trysko nám dáva inštrukcie ako sa odráža od brehu v silnom prúde. Zmákli sme to. Odteraz už máme cestu voľnú až do Lodenice.

Pri Lodenici pred haťou vyhadzujeme všetky veci na breh a spúštame sa loďami cez hať naľahko, blbneme v perejách. Mladí vodáci si skúšali obrat v pereji na vracáku i traverz priamo v pereji. Radosť na nich pozrieť. Vidno, že to nie sú len nejakí „rádoby“ vodáci, a že majú už čo to odmakané, odpádlované.

Balíme, sušíme, čistíme. Člny i ostatný zapožičaný inventár vrátený. Rišo s Dominikom na ceste do Lučatína autom s člnmi a my ostatní rozchod po super akcii do vlastných domovov v Banskej Bystrici.

Díky Trysko.

Supo

59. a 89. skautský zbor