Výlet na Chabenec (1.950 mnm) v Nízkych Tatrách

Dátum: 16.6.2012

Účastníci: Supo, Muro, Rišo, Repelent, Marek Č., Juraj, Šwoody, Dominik a plný autobus turistov

Trasa:
1. Magurka (1.050 mnm)
2. Mestská hora (1.529 mnm)
3. Chabenec (1.955 mnm)
4. Ďurková (1.750 mnm)
5. Zámostská hoľa (1.612 mnm)
6. Sedlo Latiborskej hole
7. Magurka (1.050 mnm)

V poradí druhý výstup na kopce s DOKOu. Opäť raz sme museli vstávať skoro ráno. O 7:00 sme už museli byť na Námestí slobody. Autobus nás odviezol na odvrátenú stranu Nízkych Tatier do obce Magurka ku kostolíku. Odtiaľ sme započali náš výstup na Chabenec.

Už blízko nad obcou sme sa pustili po prvej GEOpátračke. Za tých 5 minút pauzy sa nám ju však nepodarilo nájsť. Rýchlo sme sa rozbehli a dobehli sme skupinku, ktorá skoro opustila turistický chodník a hľadala značku. Tú sme medzičasom našli my a tak sme zase ako skauti stúpli v očiach našich spoluturistov. Vykračujeme si to rezko nahor. Cestou upozorňujem chalanov, aby si dávali pozor na pálenie v topánke a keby niečo také cítili, aby sa hneď ozvali, nakoľko ide vysoko pravdepodobne o tvoriaci otlak.

Tesne pri začiatku stúpania (práve odbočujeme z doliny) by sa mala nachádzať pamätná tabuľa obetí jednej veľkej lavíny. Žiaľ nepodarilo sa nám ju nájsť. Jednému zo spoluturistov tu zahynuli známi.

Tvoríme zadný voj skupiny a tipujem to aspoň na 10 minútový náskok údernej skupiny. Myslím ale, že s našimi odbornými prednáškami a prestávkami, ich najskôr dobehneme až na Chabenci. V podstate sme si našli našu chabencovú múzu Anku, okolo ktorej sme sa všetci zhŕkli 😀 Sme okolo nej ako „úvodzovky“ rozvinutí.

Mustangy s múzou.

Konečne väčšia prestávka. Sme v sedielku pod Mestskou horou. Sváča, gumové cukerlíky na kolená/kĺby a povinná foto s našou múzou v náručí. Výtup na Mestskú horu je už rýchly. Objavili sme bystrušku zlatú. Juraj nás stále upozorňuje na nejaké chrobáky s otázkou „Čo to je?“. Odpoveď je jednoznačná „Hovnivál, lebo si gúľa (zatiaľ len imaginárnu) guličku“.

Po hrebeni stúpame do sedla nad chatou Ďurková (akurát z opačnej strany). Trošku sme sa rozptýlili po herbeni Nízkych Tatier. Prvá skupinka Rišo a Juraj, pod vedením horského vodcu Mura, už je niekde vpredu, možno aj na Chabenci. Nechcelo sa im zachádzať k smerovníku a išli priamo smer Chabenec. Vzadu sme teda ostali už len ja, Dominik, Šwoody, Repelent, Marek a naša múza Anka. Počasíčko je nádherné, výhľad doširoka-doďaleka a tak je naše tempo „vražedné“.

Na Chabenec prichádzame ako poslední. našťastie nás všetci počkali a môžeme tak byť súčasťou spoločnej vrcholovej fotky. Na vrchole Chabenca sme slávnostne ošatkovali Juraja, Dominika a Mareka. Pogratulovali sme Rišovi k získaniu tretieho vrcholu a tak aj nášivky/výzvy „3 vrcholy“. Nasleduje fotoshooting a leňošenie.

3 vrcholy pre Riša

Všetci spoluturisti aj s našou múzou nám už ušli a tak sa už aj my začíname baliť a presúvať na vedľajší kopec, kde by už mala byť ďalšia geoúschovňa. Tentoraz už Repelentov GPS navigátor funguje a my po krátkej chvíli nachádzame poklad. Muro je ako na ihlách a bojkotuje celú akciu.

Obchádzame chatu Ďurkovú a smerujeme k ďalšiemu pokladu na vrchole Ďurkovej. Tento sme žiaľ nenašli. A to nám pomáhal chvíľu aj spoluturista Milan. V sedle medzi Ďurkovou a Zámostskou hoľou oddychujeme pri partizánskej pamätnej tabuli z 2.sv.vojny. Nápis nie je dobre viditeľný. Až do Sedla Latiborskej hole nás sprevádzajú Milan, Darinka a Silvia. Naše leňošivé povahy a krásne prostredie však spôsobili, že nám aj títo poslední opozdilci ušli a odtiaľto sme už boli naozaj poslední z posledných.

Repelentovi sa ozvala noha. Kontrola ukázala, že sa mu otlak už stihol aj strhnúť. Priznal sa, že ho to už pálilo dlhšie. No super, teraz si to bude musieť odtrpieť. A to sme ešte len kúsok pod hrebeňom. Pomaly s Repelentom zaostávame. Sem tam mu otlak skontrolujem a snažím sa mu všemožne uľahčiť od bolesti. Pomedzi pauzy vyjedáme kysličku. Úúúúúplne že hrste kysličky žujeme. Dúfam, že sa nepredávkujeme.

Konečne na Magurke. Repelent to zvládol. Všetci ideme svorne na kofolu do chaty. Óoooo … objavil som pečiatku a rada je dlháááá. Všetko a všetkých som opečiatkoval. Nohy, ruky, líca, krk, plece, čelo, proste všade 😀 … a nikto ma nezbil.

Kofolka, posledné zásoby, sedeníčko. Po takej super túre padnú vhod. Čaká nás už len cesta autobusom domov. Síce sa už tak nespievalo ako keď sme šli z Babej Hory, ale veselo bolo stále. Až dokonca.

Supo

59. a 89. skautský zbor