Už dávnejšie sme sa rozhodli, že musíme naše kanoe Slanica trochu poupraviť. Hlavne potom, čo sme do nej urobili pár malých dier, ktoré sa ťažko opravujú. Rozhodli sme sa vyskúšať špeciálnu tkaninu od nášho kamaráta Marcina Bobera z Poľska.
Tkanina dorazila a začali sme kuť podrobné plány. Prerábky sa chytili chalani Adam, Had a Adrián. V jednom momente nám pomohol aj Jeleň. Staré plátno sme odstránili už počas jednej skoršej remeselnej dielne.
Na prvej dielni, ktorú sme príznačne nazvali „Recanvas Slanica“ sme na kostru kanoe nahodili plátno a na spodných okrajov nasponkovali. To sme ale ešte netušili, že nám do požičanej sponkovačky nebudú pasovať kúpené sponky, i keď na prvý pohľad vyzerali použiteľné. A tak sme po viacerých nevydarených pokusoch rozbehnúť sponkovačku, kúpili úplne novú a teraz je už náš zbor vybavený vlastnou. Predný a zadný diel sme zošili špeciálnym stehom baidarka. Bola to makačka. Doslova sme potili krv. Ale bolo to také chlapské šitíčko. Jednu krátku chvíľu nám skoro zinfarktoval Adam, keď privieral dvere, na ktorých bol položený náš kajak a ten mu skoro padol na hlavu. Našťastie si kajak rozmyslel, neskydol úplne a my sme nemuseli vyťahovať lekárničku. Túto situáciu zachytil dokonca Had na fotografii. Bez ujmy na zdraví sme nakoniec dielňu ukončili. Sobota 3.2.2018 v trojici Adam, Had a Supo tak prešla s dobrým pocitom na duši.
Tretia dielňa 9.2.2018 sa prehupla do ďalších prác. Natiahnuté plátno sme navlhčili čistou vodou a kompletne prežehlili Supovou žehličkou. Síce z toho nebol nadšený, ale čo by neobetoval pre lodiarske dielne, však? Plátno sa krásne vyplo a už sa to začalo rysovať. Po chvíli sme už mohli pripravovať farbu na prvý náter. Zaujímavé, že sme mali veľký problém nájsť kúsok plastu, ktorým by sme mohli rozťahovať farbu po plátne. Asi sme ten sklad už naozaj dobre upratali. Nakoniec sme rozrezali jednu fľašu, ale ten plast nebol úplne vhodný. Had medzitým narysoval odmerku a začal narieďovať farbu. Samozrejme iniciatívny Supo chcel pomôcť a podarilo sa mu časť drahocennej farby vyliať na podlahu. od tohoto momentu, to už nechal len na mladších. Keďže sme boli všetci zakomponovaní to natierania, nemáme z tejto časti žiadne fotky. A tak si nik nevie celkom predstaviť, akí sme boli zalepení, utrápení natieraním hore dole po plátne. Jeden lial a traja mastili. Iba jedno prerušenie, keď sme museli namiešať ďalšiu várku. V celku to bol ale dobrý zážitok. A keďže sme našli v zásobách kofolu, mali sme aj SILNÚ motiváciu. Skaut bez kofoly je ako vodák na 60 cm Hrone v Banskej Bystrici. Samé trápenie. S kofolou je to ale ako pekných 160 cm. Vďaka patrí Adriánovi, Adamovi, Hadovi, Supovi a Adriánovej priateľke, ktorá nás morálne podporila svojou prítomnosťou.
Je 18.4.2018 streda. Po dlhšej odmlke sme sa konečne dali dokopy a vyrazili na tretiu dielňu. Sme štyria: Adrián, Had, Jeleň a Supo. Adam je žiaľ chorý doma, no určite nám drží palce. Hneď na začiatku počuť plno otázok: „Neviete kde sme dali nádobky?“, „Neviem nájsť tú bielu farbu!“, „Akým pomerom sme to posledne riedili?“, „Mali sme posledne rukavice?“. Všetko sa ale vyriešilo a chalani opäť namiešali farbu a už sme to mastili o 106. Trošku sme sa zamazali, no kofola opäť zdvihla náladu. Na dielňach by to už mal byť asi štandard. Po natretí sa nám podarilo ešte založiť spodnú lištu a obstrihať prebytočnú látku z okrajov kanoe. Po nahodení bočných líšt ešte tepelne odrežeme zvyšok látky. Štefan nám ešte sľúbil dve ochranné kovové lišty na predok a zadok kanoe. No už teraz je kanoe pripravené na plavenie.
Výsledok poteší a už aby tu bola ďalšia lodička a hlavne veľa kofoly ako motivačného prvku našich dielní.
Dielňu sme realizovali v rámci nášho vodnoskautského roverského projektu „Postav loď“ a projektov „Vodnoskautský rok“ podporeného mestom Banská Bystrica a „Zaži dobrodružstvo“ podporeného Banskobystrickým samosprávnym krajom.