Zimná výprava Králiky – Mútne – Banská Bystrica

Dátum: 19.1.2013

Účastníci:

1.oddiel Fleur de Lis: Supo, Lukáš Kubiš, Tomáš Lepieš, Dominik Sochor, Ivo Huťka

1.oddiel Strážci ohňa: Muro, Repelent, Like

1.svorka vodných vĺčat BMW: Panda + jeho ocino a sestra

4.oddiel Lišiaci: Budy

Trasa:

Králiky – jazero Mútne – Banská Bystrica

Ako to teda bolo:

Krutá, treskúca zima, Teplota je nestabilná – silný odmäk, miestami dážď, na druhý deň už tuhé mrazy a snehové chumelice. Taká je zima na Slovensku roku pána 2012. A niekde tam uprostred v prekrásnej krajine mestečka Banská Bystrica, v jedno sobotné ráno, vyrazila jedna „malá“ skupinka nadšených a odolných skautov v ústrety vytúženej zasneženej zime ako aj stopám, ktoré zanechávajú v prírode zvieratá.

Počasie nám prialo. Vyšiel nám nádherný deň. Dokonca párkrát sa ukázalo aj slniečko. Teploty sú mínusové. Nasnežilo len pár dní pred akciou a je možné, že cesta bude neschodená, namáhavá.

Z autobusovej stanice sme sa vyviezli až na Králiky. Autobus je plný. Žeby išiel nakoniec niekto s nami tú istú trasu? Uvidíme. Nenápadne sa na konečnej obzeráme, kto kam vyráža. A je rozhodnuté. Budeme úplne sami. Väčšina ľudí ide na lyžiarske stredisko, ostatní len tak po chatách a dedine.

Ešte sme ani nevyšli z dediny a už sme skoro zablúdili. Partia vpredu si neuvedomila, že by bolo dobré sledovať aj turistickú značku a vybrali sa kade-tade, hore-dole, priamo za nosom. Stálo nás to aspoň polhodinové zdržanie a stratu časti tak drahocenných síl malého Pandu (ako sa neskôr ukázalo). Prvé stopy, na ktoré sme natrafili boli psy a mačky, neskôr dokonca niečo ako lasica. Na lúkach sa nám podarilo objaviť aj stopy vysokej zvery – srnčej a jelenej. Chlapci ale veľmi rýchlo zabudli na stopy a celí rozjarení sa venovali blbnutiu v hlbokom snehu.

Prvý taký špecialista bol Dominik. Hádzal sa do každého zaujímavejšieho záveja, alebo diery v nádeji, že sa zaborí do snehu až po krk. Takto sa mu v jednej chvíli podarilo skočiť do jamy plnej vody. Škoda len, že to bolo skoro na začiatku výletu, a že ta voda nebola ani tak klasická voda, ale smradľavé bahno. Všade plno snehu, samý hustý les a on zrovna do vody skočí. Niečo ho na nej asi priťahuje. Začínam sa pohrávať s myšlienkou dať mu prezývku VIRGUĽA. Našťastie si Dominik stihol rýchlo vyzuť svoje snehule. Ponožky mal suché a tak som mu dal desiatové sáčky, aby si ich natiahol na nohy a kým nespravíme oheň, vydržal v takomto provizóriu.

Malý Ivo to všetko vrelo komentoval. Zaujímavé, jemu sa tie ústa asi nikdy nezavrú. Ani neviem ako, začali sme si vzadu rozprávať s Ivom, Pandou, Lukášom a Dominikom vtipy. Ešte som si ani nestihol vypočuť jeden, už ma bombardovali ďalšími dvoma. Neviem, či som niekedy počul toľko vtipov naraz. Najviac exceloval Panda, ktorý nám porozprával asi 5 minút dlhý vtip. Nejak som sa v ňom ale stratil a tak by bol môj pokus o jeho zápis marný. Panda naopak stratil opäť niečo so svojej drahocennej energie.

Prvá partia na čele s Budym, Tomášom, Likom, Repelentom a Murom je pekne ďaleko. Sú to dráči a perfektne nám prešľapávajú cestu. Som zvedavý, kde nás počkajú. Ááááá „El hovado“ na dohľad (tak sme nazvali družstvo nad jazerom Mútne ešte za mojich mladých skautských čias). A malá osôbka na dohľad. Je to Like. Dajak ho trasie od zimy, asi by sa už zišiel ten oheň. I chalani sú už hladní. Like nás informuje, že musíme odbočiť z cesty, lebo Budy chce rozložiť oheň na jednom zo starých stanovíšť z bojovky „4ohne“. Je to asi 300 metrov naľavo od cesty pri El hovade. Sneh je hlboký a ja to nevidím ako šťastné riešenie, hlavne pre unaveného malého Pandu. S pravidelnými pádmi k zemi asi každých 5 metrov sa nakoniec po veľmi dlho čase prebojovávame až k ohnisku.

Tu nás už čaká aj zvyšok nášho predvoja. Stihli už aj vydupať miesto okolo ohniska. Zhodnocujem stav mužstva. Vyzerá to na veľa mokrých nôh a hladných krkov. Niektorí si ani nepriznajú, že im je zima, len drkocú zubami. Vidieť, že sú z Bystrici! Budy zamestnáva chalanov témou zakladania ohňa na snehu, ja som chalanom rozdal brezovú kôru a tak sa môžu všetci realizovať. Zatiaľ im pripravujem nejaké papeky na sedenie, aby si mohli opiecť erárne špekačky a vysušiť si ponožky, rukavice, prípadne topánky a vložky do topánok. VŠETCI SI MÔŽEME NA CHVÍĽU VYDÝCHNUŤ!

Dávam do pľacu erárne špekačky. Rozbieha sa špekačkový boj o najlepšie miesto na ohni. Nechápem čím to je, ale táto akcia sa stáva v mojom živote najbrutálnejšou čo do počtu špekačiek padnutých do ohňa. Skoro každému tam aspoň jedna kydla. Rátam, že ich tam skončilo asi 12 ks.

Špekačky sa minuli, osušili sme sa, zahádzali ohnisko (ktoré za ten čas na snehu pokleslo o 30 cm nadmorskej výšky), zahrali si naháňačku snežným bludiskom a opäť sa napojili na našu cestu pri El hovade. Ivo a Dominik si vytipovali Lukáša ako obeť a neustále na neho dorážajú, snažia sa ho vyhodiť z rovnováhy a utopiť v závejoch snehu. Trochu sa im smejem a tak sa z ničoho nič ocitám i ja pod snežnou paľbou a neočakávanými útokmi Iva a Dominika. Panda vzadu stále padá, ale nevzdáva sa a bojuje zo všetkých síl.

Sme pri jazere Mútno. Odtiaľto to bude krutý presun pre zadný voj nášho spoločenstva. Snažíme sa už nezastavovať. Lukáš berie batoh Pande, aby mu trošku odľahčil. Napriek tomu však Panda veľmi nevládze. Je to preňho isto veľmi vyčerpávajúce. Predný voj má už pred nami asi polhodinový náskok. Ivo a Dominik sa stále snažia o rôzne druhy partizánskych prepadov spredu, zboku i zozadu. Blížime sa k Chate pod Suchým vrchom. Tak trošku dúfam, že sa nám odtiaľ podarí spustiť na nejakých sáčkoch dolu.

Začína sa stmievať a predvoj nikde. Sme pri chate, no zisťujeme, že šuchnúť sa dole kopcom po ceste sa nedá. Ako sa nám len dá, snažíme sa dostať ku farme s koňmi pod Suchým vrchom. Tu nás už čaká časť predvoja, ktorá nám oznamuje, že ostatní si to pália dole cestou smer terasa Suchý vrch. Ideme za nimi. Pôvodne nás tu mala čakať mamina Pandu a zobrať ho aj s ocinom a sestrou domov. Je tu však dosť snehu a asi ostala na terase. Za nami prichádza jeep. Skúšame ho stopnúť. Repelent si chlapík, podarilo sa ti to. Hádžeme Pandu a zopár chalanov do jeepu, aby sme odľahčili nám starším a mohli pokojnejšie a podstatne rýchlejšie napredovať na terasu.

Prichádzame k studničke. Tu sa nám naskytol pohľad zaujímavý. Vzadu jeep, vpredu jeep a medzi nimi biele auto zapadnuté v snehu na krajnici. Dookola postávajú všetci naši chalani. Zase sa to zbrzdilo. V tom bielom aute prišla na moje prekvapenie mamička Pandu. Materinská láska nepozná hranice a nejaká veľká kopa snehu na ceste jej veru nesmie stáť v ceste. Viem to pochopiť, ale zároveň si viem predstaviť, čo si asi pomyslel v tej chvíli ocino Pandu. Našťastie je všetko v poriadku. Autíčko je opäť na ceste bez akejkoľvek ujmy, vďaka pomoci miestnych chatárov na jeepoch. Napratali sme sa ešte aj do auta ocina Pandy. A tak všetci spokojne nakoniec vystupujeme na terase Suchý vrch, kde sa náš výlet oficiálne končí a všetci prchajú domov, lebo už je tma tmúca.

Bilancia trasy: Všetci živí a zdraví. Jedna ďakovná SMS od Pandovej maminy s ubezpečením, že všetko je OK. Špekačky všetky zjedené. Podľa mapy 2,5 hodinová trasa zvládnutá za neuveriteľných 9 hodín.

Supo

PS: A ja som si zabudol ešte nakoniec svoje rukavice Tinsulate v aute Dominikovho otca, ktorý nás vyzdvihol pri Kauflande. V tejto chvíli už ich mám ale opäť na rukách a aj preto som stihol túto správu dopísať až teraz.