História banskobystrického skautingu

Otázka návratu k prírode, k životu ďaleko od civilizácie, zaujímala ľudí už v predchádzajúcich storočiach. V dobe rozvoja techniky sa stále viac pociťovala potreba prirodzenej výchovy mládeže, spojená s pobytom v prírode. Takouto organizáciou sa stal skauting, ktorý začiatkom XX. storočia založil anglický plukovník, neskôr generál sir Robert Baden-Powell (1857-1941). Po vyskúšaní nového výchovného systému na ostrove Brownsea (1907) vydal zásady skautskej výchovy pod názvom „Scouting for Boys”. Idey skautingu sa rýchlo rozšírili do celej Európy, ale aj Ameriky a iných svetadielov. Na územie Slovenska sa dostali z Čiech a z Maďarska. Prvými slovenskými skautmi boli študenti – organizovaní v nábožensky orientovaných organizáciách Regnum Marianum a hebrejskej Hašomer Kadimah (Strážca vpred) – vznikli už v roku 1913. Celouhorský snem skautov sa konal v Tatranskej Lomnici v lete roku 1914.
1925 – prvé správy

O začiatkoch skautského hnutia v meste Banská Bystrica vieme veľmi málo. Prvý oddiel založil v roku 1925 Štefan Fillo, neskôr viedli skauting v meste bratia Michal a Rudolf Šikerle. Na dievčenskom gymnáziu založila oddiel skautiek profesorka Anna Podhorová-Chromeková. Skautské oddiely, najmä chlapčenské, sa neskôr rozšírili aj do okolitých obcí – Harmanca, Malachova, Kremničky, Radvane, Skubína, Šalkovej, Moštenice a Svätého Jakuba. Neskôr sa skauting diferencoval aj na náboženskom základe – evanjelický viedol Ladislav Rosenauer, katolícky Ladislav Krčméry a židovský Hašomer Hacair (Mladý strážca), syn židovského rabína Schenfeld. V okresnom vedení Junáka bol Ladislav Švoňavec, Ladislav Lehocký a Andrej Schmidt.

Podľa správ o činnosti organizovali skauti vždy začiatkom mája skautskú poľnú hru (v roku 1937 smerom na Dedkovo z Riečky, v roku 1938 v smere na Lukavicu), spojenú s táborákom a skautským sľubom. V letnom období usporiadali tábor (v roku 1937 v dĺžke 18 dní pri Dolnom Hodrušskom jazere). Každoročne sa konal aj radcovský kurz a v jarných mesiacoch prebiehala aj verejná zbierka na výstavbu „Okresného skautského domova”. 5. a 6. júna 1938 sa uskutočnil zjazd juhoslovenskej župy, v rámci osláv 20. výročia československej štátnosti, spojený s 10. výročím založenia skautingu v Banskej Bystrici.

K významnejším skautom toho obdobia patrili: Ján Makovník-Tónin (1920-1980), úradník v Harmaneckých papierňach, od roku 1949 robotník, spisovateľ, autor trilógie „Z tajomného orientu” – „Maharadža z podsvetia” (1942), „Na pláňach Tibetu” (1944), „U lovcov perál” (1946). Napísal aj azda prvý slovenský skautský román „Záhadný ostrov” (Zážitky trinástich skautov), ktorý pre nástup totality už nevyšiel. Ďalšou bola Chariva Reiková – vlastným menom Adela Rosenbergová (1914-1944), ktorá viedla skautský oddiel Hašomer Hacair v Radvani. V priebehu Slovenského národného povstania sa vrátila z Izraela na Slovensko pomáhať. Po potlačení SNP ju zajali nemecké prieskumné oddiely a bola popravená 20. 11. 1944 v Kremničke.
1945 – obnovenie činnosti

V priebehu Slovenského štátu bol skauting ako nepriateľská organizácia zrušený a k obnoveniu došlo až v roku 1945. Dievčatá sa združili do dvoch oddielov skautiek (96), mali 10 družín. Zbor viedla Oľga Styková, oddiely Irina Kakljuginová a Oľga Kráľová (obe profesorky na Štátnom gymnáziu Andreja Sládkoviča). V roku 1946 táboril zbor skautiek v chatách YMCA v Lučatíne. Chlapci boli organizovaní v troch oddieloch, viedli ich bratia Odalošovci, bratia Ernest a Karol Jančokovci a Pavel Gašpar. Vĺčatá mal na starosti Dimitrij Pšanecký. V roku 1946 sa konal pre skautov putovný tábor v Porúbke pri Liptovskom Hrádku, odkiaľ putovali cez Nízke Tatry domov. V roku 1947 táborili skauti všetkých oddielov pri Poltári a v roku 1948 v Gaderskej doline, pod Blatnickým hradom. Krojované skupiny skautov a skautiek nastupovali na oslavy v meste Banská Bystrica (9. máj, SNP, vznik ČSR a iné). Pokračovali aj vo verejnej zbierke na výstavbu Skautského domova.

K významnejším akciám patrí účasť banskobystrických skautov na celoslovenskom zraze skautov vo Svite (začiatkom júla 1947), ako aj na II. junáckom sneme v Banskej Bystrici. Konal sa v dňoch 31. 1. – 1. 2. 1948 v Národnom dome.

Z vyšších funkcionárov uvediem oblastného vodcu Ondreja Nuttera, tajomníka Pohronskej oblasti Madlena, okresným vodcom bol Kľačan, zborovým Riečan. Medzi spomenuté oddiely pribudli skauti mestskej časti Hámor – Zábava (bratia Zlevskí) a skautky viedla Lila Genderová.

Klubové priestory skautov sa nachádzali zo začiatku v tzv. kamennom dome (Horná ulica č. 69), neskôr na Bakossovej ulici (dnešný penzión Kúria). Rozlúčku s činnosťou mali skauti na poschodí „U Kemov” pred Vianocami 1949. Od tej chvíle prestal skauting na území mesta opäť existovať. Ku krátkemu obnoveniu činnosti došlo v roku 1968 v rámci tzv. československej jari, ich činnosť však netrvala ani celý rok.
1990 – druhé obnovenie činnosti

Skauting sa obnovil po „nežnej revolúcii” začiatkom roku 1990. Už v mesiaci máj vzniklo okresné náčelníctvo a prvý banskobystrický zbor Zväzu skautov a skautiek na Slovensku. Schádzal sa zo začiatku v Rudlovej (v objektoch bývalého MNV). V čase od 7. 7. – 28. 7. 1990 sa uskutočnil aj prvý letný skautský tábor na Pustom poli.

Začiatkom roku 1991 tvorilo prvý zbor celkom 213 skautiek a skautov (4 oddiely skautov, 4 skautiek plus voj vĺčat a roj včielok). Oddiely viedli Juraj Kubík otec, Juraj Kubík syn, Juraj Svetlanský, Peter Jančura, Vladimír Dropčo, Ludek Hochmút, Teodor Kusý, Marián Kapišinský, Ľubomír Vážny, Ľubica Vážna, Libuša Dorniaková, Mária Balážová, Marta Kusá, Anna Štifnerová. Okresnou vodkyňou bola v tom čase Kamila Kadlečková, zbor viedli Morovjan a od druhej polovice roka 1990 Igor Chromek. Ďalšími činovníkmi okresu boli Miroslav Dobrovolný, Jan Strnad, Ladislav Čendula, Ferdinand Lafférs. Neskôr pribudli Pavel Gašpar, Alois Vitásek, manželia Jozafovci a ďalší.

Autor: Igor Chromek

(Spracované podľa spomienok skautov, archívnych materiálov, výročných správ a publikované v Bystrickom permone, číslo 2, máj 2005)

Pri Pomníku osloboditeľov – máj 1947 – s malým vencom okresný vodca Ján Riečan, dole so stuhami vodca 3. oddielu Pavel Gašpar. Medzi hore stojacimi skautmi sú zľava: Penkala, Chromek, Homlšak, Jurík, Špeník, Šimcík, Bakoss. Dole Staudinger.

Nástup skautiek na Námestí SNP v r. 1947.

 

Vlčiacky sľub 1.voja vĺčat Banská Bystrica v skautskej sľubovej rokli v r. 1991. Vodcovia 1.voja Juraj Kubík starší (vpravo hore) a Juraj Kubík mladší (vľavo hore).