Čo je nové v lodiarskej dielni?

Nie je to tak dávno, čo sme stavali kanoe Margaret. Stavba sa pozastavila a veríme, že tím sa opäť rozbehne. Bola by škoda, keby sa kanoe Margaret neplavilo na AQUA 2020. O tomto projekte však tento článok nie je.

Niektorí z nás sa inšpirovali zaujímavým videom zjazdujúceho katamaranu na snehu a zmysleli si, že by nebolo od veci, postaviť náš vlastný katamaran. Zakúpili licenciu, urobili preklady do slovenčiny, nakúpili časť materiálu a začalo sa prvé meranie, vyrezávanie. No ani o tomto projekte nebudeme ďalej písať.

O akom projekte teda tento článok je?

Na začiatku bola myšlienka jazdy na divokej vode. Jazda na kajaku. Kajaku, ktoré by bolo ovládateľné, relatívne lacné, a ktoré by sme si mohli postaviť vo dvojici. Taktiež tu bola výzva siahnuť po skin-on-frame podobe. A hneď od začatku bolo jasné, že bude potrebné siahnuť aj po nových postupoch a v tomto prípade po úplne vlastnej predstave, plánov. Tak sa zrodil projekt stavby kajaku na „divokú vodu“. V úvodzovkách preto, lebo by malo ísť o kajak pre ľahšiu divokú vodu (ideálne WW1, maximálne WW2).

Projektu sme sa ujali s bratom DJom. DJ vybavil sponzorsky priestory a po niekoľkých sedeniach pri kofole nad obrázkami a vlastnými nákresmi budúceho kajaku, sme sa pustili do realizácie. Rozhodli sme sa minimalizovať náklady a používať predovšetkým už použitý materiál a rôzne alternatívy. Staviame totiž vlastný prototyp o dĺžke 3 metre.

Ako prvý sme museli postaviť naparovací box. naparovanie líšt a ich ohýbanie je práve novinkou, ktorú sme si zvolili. Žiadna ľahká cesta. Vhodného materiálu absolútny nedostatok. Nakoniec sme zvolili pre stavbu lodí „nevhodný“ materiál – buk. Dohodli sme as, že sa ho pokúsime čo najlepšie ošetriť náterom tam, aby kajak vydržal minimálne 5 rokov. Naparovací box už postával v dielni a my sme stále nemali vhodné lišty. Nakoniec sme sa k nim dostali.

Od stavby základne, cez naparovanie a ohýbanie líšt sme sa dostali k nasadeniu pozdĺžnych líšt a zviazaniu celej kostry. Výzvou bola výroba kokpitu – obruby. Nešlo nám to tak hladko ako ohýbanie líšt. Zvládli sme to však. Nakoniec sme nahodili plátno, zošili ho, zastavilizovali a natreli .

Vo finále sa nám teraz váľa pri ostatných lodiach v sklade nový plátený kajak. Nie je však všetko hotové, pretože nás ešte čaká úprava kokpitu – výroba sedačky, opierky chrbta, kolien a nôh. V závere by sme radi vlastnoručne vyrobili špricdeku.

Radi by sme za pomoc poďakovali firme JURSO za poskytnutie priestorov, Štefanovi za bukové lišty na rebrá a konzultácie, Vašovi sa konzultácie a asistenciu pri ohýbaní. No a v závere Šerpovi za pomoc pri natieraní.

Supo