Je to už d´ávno čo sme vyrazili naposledy na tábor na vodu. Naposledy to bol Malý Dunaj. Po minuloročnom neúspechu sa to nakoniec podarilo. Tábor Robinson Crusoe stál pred nami a nám stačilo splaviť z Banskej Bystrice po Kozárovce. Veľkou pomocou nám bola podpora od Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorá nám umožnila udržať cenu za tábor v prijateľnej sume. Ďakujeme.
Stretli sme sa skoro ráno pri parkovisku Mičinská a stála pred nami prvá náročná úloha. Rozdelenie materiálu, prvé pokyny a predstavenie táborovej témy dobrodružstvá Robinsona Crusoa. Ako sa ukázalo, nestačilo nám na prípravu vojenských 10 minút, ani skautských 10 minút. Nakoniec sme sa ale nalodili v počte 35, zamávali na breh tým natrpezlivejším rodičom, ktorí to s nami vydržali až do nalodenia a vyplávali sme v ústrety letným zážitkom. Prvú prekážku, prejazd haťou Smrečina, sme zvládli bez problémov. Voda bola trochu mútna, napriek tomu, že už dlho nepršalo a my sme mali teploty nad 30 stupňov celzia. neskôr sme sa dozvedeli, že pustili vodu z MVE Šalková. To nás potešilo, lebo stav vody bol len deň pred splavom 81cm. Horný úsek od Nemeckej mal na semafore červenú a náš dolný úsek oranžovú. akto sme sa dostali do zelenej.
Najbližšie miesto, kde sme sa plánovali zastaviť bol kemp Rybárik. Až po toto miesto sme to zvládali bravúrne. Vlčiacky raft našiel niekde na úrovni Fort Geronima pri brehu golfovú loptičku. nešlo nám to nejak dohlavy, ako sa im to podarilo, lebo golfové ihrysko je predsa dole po prúde až hen pri letisku Sliač. O to viac sme sa potom snažili nejaké nájsť práve tam – ale nenašli sme. Kotvíme pri Rybáriku. Prvá zaslúžená kofola, vypisovanie otázok a odpovedí v aktivite „Prečo pán kapitán?“, či kúpanie v Hrone, vytvorilo príjemnú atmosféru. Prvé skúsenosti mladého Robinsona Crusoa s prácou na lodi, po jeho úteku z domova, sa tak začali napĺňať.
Odrážame od brehov Pod mostom na Sliači nastala malá komplikácia, kde sa dve lode (Petríkova a Anina) snažili preplávať pravou stranou, ako to obvykle robíme, ale prekvapil ich tesne pod hladinou skrížený kmeň stromu. Jedna loď našla na kmeň a druhá posadka v snahe vyhnúť sa prekážke sa zachytila pri piliéri. Oba posádky konali správne a ich náklon na prekážku bol ukážkový. Nepanikárili a vyčkali na pomoc od Supa. Za malú chvíľku, boli obe lode vyprostené a mohli sme pokračovať ďalej. Úsek po zvolenskú elektráreň bol kľudný. Škoda, že nemáme viac času, a nemôžeme obhliadnuť neďaleké rádioaktívne jazierko v Borovej hore. Jeleňova loď aspoň skontrolovala okolie medzi Sliačom a Zvolenom pre prípadné prekempovanie. Na MVE Zvolen sa decká opäť kúpali. V tomto teple je to obrovský benefit a motivátor. Čakala nás dlhšia prenáška. Pravedpodobne by sa dal úsek aj splaviť šlajsňou, ale neprišlo nám to až také bezpečné pre naše menej skúsené decká a tak sme to radšej preniesli.
Splavujeme ďalej. Za jedným zo zvolenských mostov sa nám otvoril sa nám krásny pohľad na Pustý hrad. Pod mostami sa zo všetkých hrdiel našej výpravy ozýva A-HOJ, A-HOJ, A-HOJ… Každá chvíľu niekomu na brehu mávame. Kotvíme pri červenom medokýši a naberáme si vodu do fliaš. Je perfektne vychladená a chutná. Netrvá to dlho a kotvíme v našom prvom kepme v Budči. Vyberáme lode na breh a prvé kroky smerujú na kofolu do bufetu. Staviame stany na lúke pri pódiu a vychutnávame si večeru – rezne so zemiakmi. Majkyho bolí hlava, vyzerá to na úpal. Nakoľko máme dnes napádlovaných skoro 30 kilometrov zaspávame pomerne skoro.
Zobudili sme sa to príjemného rána. Majkymu sa polepšilo. Po vodáckej rozvičke, ktorú viedla Magdaléna sme sa najedli a zbalili. Nebol to žiaden rekord a na vodu sme vyrazili až tesne pred jedenástou. Budeme sa musieť zlepšiť. našťastie nás čaká krátky splav po Šášovské podhradie. Kemp v Budči mal dosť slabé sociálne zariadenia a majú čo zlepšovať. Bolo to sklamanie.
Voda sa výrazne spomalila a dlhé tíšiny sa striedajú s malými perejkami. Máme priestor na kúpanie. Začína nám fúkať silnejší protivietor, bez pádlovania to nepôjde. Vyhľadávame závetrie a tieň po krajoch, aby sme sa čo najpohodlnejšie plavili vpred. Pre MVE Hronská Dúbrava sme sa vylodili a dali si suchý obed. Dávame si pozor na hygienu – umývame si ruky a dezinfikujeme ich vždy pred jedlom. Po prenáške pokračujeme v plavbe. Kotvíme v Jalnej pred mostom na pravom brehu. Je tu mólo a bufet Jalná s kofolou. Neuveriteľné ako nám kofola vždy zdvihne náladu. Neskôr pokračujeme až do kempu v Šášovskom podhradí. Tu nás už čaká Barón s Cink, ktorá varí hrachovú polievku. Vykladáme lode a opäť staviame stany. Asi najmenej obľúbená činnosť – stavanie a balenie stanu. Ale, opäť to máme bufet a v ňom síce nie kofolu, ale čapovanú vineu (BB hrozno). Niektorí si dávajú sprchu, niektorí sa kúpu v Hrone. Časť výpravy, skauti a skautky, sa vydali na nočný výstup na Šášovský hrad. V kempe je niekoľko vodáckych partií. Zajtra by malo celý deň pršať – zvažujeme ostať jeden deň na mieste.
V noci nás prekvapuje sanitka, ktorú si do kempu privolala jedna vodácka partia, nakoľko prišlo zle jednému z vodákov. Neskôr sme sa dozvedeli, že už dlhšie zvracajú, majú horúčky a podobne. V tom čase ich už bola len polovica. Ešte, že to nie sú naše decká. Neprešlo veľa času a z našich stanov sa ozval ten nepríjmený zvuk. Majkymu aj prišlo zle. Barón a Supo sa o nich postarali a umiestnili ich do izolácie.
Ráno zasadla admiralita a bolo rozhodnuté, ostávame v kempe. Hneď ráno sme postavili ešte spoločenský stan a prístrešok pre kuchyňu vedľa defendera. Rozcvičky si spravili chlapci a dievčatá osobitne. V kľude sme sa naraňajkovali a doobedie sa venovalo lepeniu komiksov, hraniu na gitare a spievaniu piesní. Neskôr poobede prišlo zle Baterke – nálada v admiralite poklesla. Prišiel čas na výpravu na Šášovský hrad, kde sa hrala aktivita útek Robinsona Crusoa z pirátskej pevnosti. Útek sa zdaril a všetci dorazili bezpečne do kempu, napriek veľmi akčným obyvateľom hradu – šášovským hradným kozám. Večer posielame domov Majkyho aj Baterku. Maco je v poriadku a pokračuje s nami. Zaspávame, v noci žiaden zdravotný incident.
Sojkove fó-pá: Oddychujeme si tak všetci v našom trimme a tu príde za nami Sojka a hovorí Supovi: „Stala sa mi taká vec. Zlomil som závoru.“ Všetci sme v šoku a chceme vedieť viac. Vysvitlo, že Sojka zbadal závoru a ako to už v tých chlapčenských hlavách býva, dostal super nápad, dokázať si svoju mladícku silu a mrštnosť. Predsa to preňho nemôže byť problém a takúto prekážku hravo zdolá. A tak sa rozbehol a … nič. Sojka zle skočil a závora rupla. Zašiel za správcom kempu a priznal sa. Stálo ho to 4 Eurá. Za starú ponadpájanú drevené závoru to možno nie je málo, ale sme na Sojku hrdý, že následne konal správne. Priznal sa a prijal trest. Nabudúce už svoje nápady bude isto dlhšie prehodnocovať, než ich vykoná 🙂
Zobudli sme sa do slnečného dňa. Po rozcvičke, hygiene a raňajkách sme sa začali baliť. Supa sme potešili, vyrážame na vodu už pred desiatou. Dnes s nami ide na vodu aj Cink. S Barónom sa máme stretnúť na obed pred Lovčou. Tesne za kempom sa nám prevrátila na perejách Magdaléna v kajaku. Snažila sa vyeskymovať, no zistila, že to síce trénovala na bazéne, ale na rieke je to veru iné a trénovať bude treba viac. Nakoniec „vykrysila“. Do Lovče sme ale dorazili načas. Barón nikde a po krátkom telefónáte sme zistili, že je ešte len na nákupoch a obed sa tak opozdí. Dávame si teda olovrant a pokračujeme do kempu v Hliníku nad Hronom, kde nás bude čakať Barón s obedom. Čaká nás najkrajší splavný úsek na Hrone čo do meandrov. Rieka sa tu prirodzene kľukatí a vytvára nádherné scenérie. Opäť prišiel čas aj na kúpanie. Okolo jednej pristávame v Hliníku. Na obed sú cestoviny s tuniakom a zeleninou. Dobre sme sa nadlábli. Kemp je pekný, ale nik tu nie je. je tu komfortná toi-toi búdka a vyprázdnená – aký to komfort. Majiteľ lodenice sem chodí len, keď je voľný deň a dnes je pracovný. Šumi a XX sa ohlasujú, že na nich niečo lezie. Odrážame od lodenice a náš ďalší cieľ je kemp Revište.
Supove fó-pá: Po vylodení v Lodenici sa Supo ponúkol Barónovi, či s niečim nepotrebuje pomôcť. „Prosím ťa uvar bezlepkové cestoviny, nestihol som.“ Ako správny a ochotný skaut, Supo zobral čistý hrniec, nabral vodu a dal variť. Keď začala vrieť, prihodil soľ a vložil bezlepkové cestoviny. Občas premiešal varechou. Keď už boli v polovičke varenia, zaru priskočil Barón a pýta sa: „Akú varechu si použil?“. „No túto.“ povedla Supo „Bola tuto položená na tácke.“ „Úúúú,“ zaúpel Barón „tá bola od cestovín, čo som varil!“ A tak Supo kontaminoval bezlepkové cestoviny a nášmu Macovi neostalo iné, ako si dať bezlepkovú paštiku s bezlepkovým chlebíkom a zeleninou. A Supo si ešte hodnú chvíľu vyčítal túto chybu. Hádam sa poučil.
Nalodili sme sa a vyrazili. Na kajaku teraz sedel Vlk. Napriek evidentne veľkému kajaku, si to Vlk prenáramne užíval a podľa pokynov sa držal v blízkosti skúsených vodných skautov Supa, Žabu alebo Šerpa. Rieka aj naďalej krásne meandrovala a my sme objavli nejedno krásne zákutie. Naša rýchlosť sa ale znížila a my sme sa plavili naozaj pomaly. Vždy nadohľad, aby sme si vedeli pomôcť. Hajlajtom tejt časti bolo, keď posádka Jeleň a Freddy, objavili v kroví gauč. Nie len tak hocijaký, ale z polystyrénu. A tak nám na našej plavbe pribudlo nové plavidlo – chillout kreslo. Zahákli ho za pálavu a vždy si našlo svojho plavčíka. Dokonca na ňom splavovali aj pereje. Takto sme sa doplavili až ku kempu v Revišti, kde na nás barón už z brehu kričal, že kemp je parádny, lebo má dokonca vlastný bazén. Eufória bola obrovská, no u niektorých netrvala dlho.
Je to neuveriteľné. Po vylodení premohla z ničoho nič časť námorníkov nevoľnosť. Obdobne ako si svoju bezmocnosť prežil Robinson Crusoe na ostrove Beznádeje, pocítili bezmocnosť aj niektorí z nás. 24 hodinová epidémia sa prejavila naplno. Odstavila asi 6 členov. Rýchlo sme postavili dva stany – karanténny a pre tých zdravých. Tí zdraví začali chystať večeru – lievance a k tomu si spravili aj polievku zo zásob. Večer nám hrala vštkým od ohňa Šimonova gitara a spev z mladých detských hrdiel. Mierne falošný, ale úprimný, od srdca. Ako praví námorníci, hudbu preciťovali viac vnútorne. Niektorí by sa vraj zajtra chceli plaviť ďalej. Uvidíme.
Ráno v kempe pod hradom Revište. Ticho. Postupne sa zobúdzame. Cez noc nám ubudlo pár z tých skalných a presunuli sa do karantény. Začíname ale deň s úsmevom a v karanténnom stane je veselo a vtipkujú o 106. Stav lazaretu napovedá smutnej realite, že dnes sa už nepokračuje a my dnes postupne zbalíme tábor a presunieme sa domov. Obvolali sme rodičov a začali sme baliť. Nikam sa neponáhľame. Sušíme a čistíme stany, lode a výstroj. Teda tých pár skalných, ktorí ešte ostali na nohách. Vďaka Šerpovi, že to potiahol a dostal nás domov. Napriek neslávnemu koncu nás teší, že sme spolu, že sa o seba vieme vzájomne postarať, že dokážeme zdolať nepriezeň osudu. Aj o tom je vodný skauting. Ukázalo sa, že sme silná partia. Proste pevný BARBAKAN!
Na záver niekoľko odpovedí na otázky, ktoré mladých vodákov trápia:
Otázka: Ktoré plavidlo je na splav Hrona najlepšie? Odpoveď: To, ktoré má najmäkšiu sedačku.
Otázka: Ktorý stan je najlepší? Odpoveď: Ten, ktorý ti postaví kamarát.
Otázka: Je stojatá voda na splave dobrá? Odpoveď: Áno, ale len tá, do ktorej ti dovolia skočiť.
Poďakovanie patrí:
